MŔTVE DUŠE V DATABÁZACH. SAMOSPRÁVY BOJUJÚ S NEPRESNÝMI DÁTAMI.

Subheader icon

PREČO NA PRESNOSTI ZÁLEŽÍ?

Absurdnosť súčasného stavu najlepšie ilustrujú štatistiky o veku obyvateľov. Podľa verejne dostupných údajov by na Slovensku mali žiť ľudia, ktorí dávno oslávili 110. narodeniny. V Prešove svietia v evidencii dvaja 109-roční občania, Žilina má podľa papiera obyvateľa vo veku 113 rokov a v Kežmarku databázy uvádzajú dokonca dvoch ľudí, ktorí by mali mať 114 rokov.

„V skutočnosti títo ľudia nežijú, no štát ich stále eviduje ako žijúcich. Existujú aj neexistujú zároveň. A nejde len o Kežmarok, ale o celé Slovensko. Dáta jednoducho nemáme upratané,“ upozorňuje primátor Kežmarku Ján Ferenčák. Podľa odborníkov však nejde o ojedinelý „úsmevný“ príklad. „V mestských dátach sú aj oveľa vážnejšie nezrovnalosti,“ varuje Igor Wzoš, expert zo Slovak Smart City Cluster.

Odborníci sa zhodujú, že dáta sú pre modernú spoločnosť tým, čím bola ropa pre minulé storočie. „Dvadsiate storočie bolo storočím ropy, dvadsiate prvé je storočím dát. Dáta sú dnes ropou budúcnosti a každý, kto s nimi vie pracovať, z toho výrazne profituje,“ tvrdí Igor Wzoš.

Pomocnú ruku samosprávam podáva medzinárodný projekt STICS pod záštitou univerzít. V pilotnej fáze sú doň zapojené tri subjekty: obec Horné Srnie, mesto Kežmarok a Banskobystrický samosprávny kraj. Cieľom je vytvoriť jednotnú metodiku pre všetky samosprávy a štát, ktorý presné dáta nevyhnutne potrebuje pre svoje kľúčové rozhodnutia.